Pre živé organizmy je charakteristická štruktúra a funkcie
v ich vzájomnej pôsobnosti v stále meniacich sa podmienkach okolitého
prostredia. Medzi dôležité vlastnosti života patrí dedičnosť. Podľa zložitosti
živočíšnych organizmov sa v živej prírode najjednoduchšia forma odrazu –
podráždenie – dopĺňa ešte pocitmi, vnemami, predstavami a myslením, ktorých
základom sú reflexy.
Kvalitatívne zvláštnosti – vlastnosti živých organizmov,
najmä celkový charakter ich zloženia a vzájomného pôsobenia na okolité
prostredie, sa dlhý čas zdali ľuďom tajomné a záhadné, vzbudzovali myšlienky o
ich nad prirodzenom božskom pôvode. Idealistickí filozofi a vysluhovači kultu
využili tieto okolnosti pre osobitný biologický spôsob dôkazu existencie boha.
Úspechy biológie krok za krokom prekonávali náboženské
názory na život a jeho pôvod. Už len jednoduchá systemizácia nazhromaždených
poznatkovo faune jednotlivých kontinentov a objasnenie mikroorganizmov (17.
stor.) odhalili neopodstatnenosť biblického mýtu o tom, že boh stvoril všetky
živočíšne druhy; autori biblie poznali značne obmedzený počet živočíšnych
druhov a rastlín (prakticky len z krajín okolo Stredozemného mora) a považovali
za možné umiestniť ich všetky po páre na Noemovej arche. Dnes pozná
veda na 2 mil. druhov živočíchov a rastlín. Novým krokom v prekonávaní
náboženských predstáv o živote je Darwinova evolučná teória. Mnoho faktov na potvrdenie evolučnej
teórie poskytla embryológia, ktorá odhalila vo vývoji zárodku dôsledne sa
opakujúce základné etapy všeobecného vývoja živočíšneho sveta. Fyziológia a
biochémia, ktoré skúmajú syntézu bielkovín, nukleínových kyselín, tukov a
uhľovodíkov ako aj mechanizmy regulácie výmeny látok v organizme, umožnili
prekonať názory vitalizmu, ktorý chcel vysvetliť tieto procesy činnosťou nejakej
mýtickej životnej sily, ktorej existencia sa spájala s božským zásahom. Geológia,
geofyzika a geochémia dokázali, že vzniku života predchádzalo dlhé obdobie
(vyše dve miliardy rokov). počas ktorého sa formovala zemská kôra a jej
chemické zloženie, vytvárali sa vhodné podmienky pre vznik a rozvoj života na
našej planéte. Osobitný význam pre vznik života malo tvorenie a kombinovanie
zlúčenín uhlíka, ktoré dostali názov organické zlúčeniny. Spočiatku vznikli
podmienky pre masovú syntézu organických látok v prvotnej atmosfére, nasýtenej
uhlíkom, čpavkom, vodíkom a vodnými parami. Pôsobením dažďov sa pomerne
jednoduché organické látky dostali do rozpadnutých hornín. Tu sa pod vplyvom
minerálnych látok ďalej zlučovali a tak sa objavili vysokomolekulárne organické
látky, ktoré vo vode vytvorili koloidné zlúčeniny. Fyzikálno-chemické podmienky
v ich vnútri umožnili syntézu bielkovín, ktoré mali vlastnosti života.
Experimentálne možno sledovať etapy tohto procesu vzniku života na Zemi.
Mimoriadne zásluhy pre vedecké rozpracovanie problému vzniku života má
sovietsky vedec – A. I. Oparin.
Prírodné vedy teda úplne vyvrátili náboženské učenie o
živote. V súčasnosti sa hlavné snahy bádateľov o podstate života zameriavajú na
objasnenie vzájomnej podmienenosti štruktúry a funkcií v rozličných
biologických systémoch. Osobitná pozornosť sa venuje vnútrobunkovým procesom,
najmä skúmaniu životných pochodov na molekulárnej úrovni. Tieto výskumy ešte
presnejšie odhaľujú materiálnu podmienenosť života, jeho vznik a vývoj bez
zásahu akýchkoľvek nadprirodzených síl.