adventizmus

adventizmus (lat. adventus — príchod) — protestantský smer sektárskeho typu (sekty náboženské), pôvodne vychádzajúci z baptizmu; hlása bezprostredne blízky „druhý príchod Krista“, „koniec“ sveta vo vesmírnom požiari a jeho znovuzrodenie bohom. Väčšina adventistov predpokladá, že duša človeka umiera a vzkriesi sa spoločne s telom. Podľa adventizmu budú všetci ľudia vzkriesení „ku koncu sveta“ v čase „posledného súdu“, aby „spravodliví“, t.j. adventisti, dosiahli „večný život“; hriešnikov — neadventistov čaká záhuba. Adventisti učia, že Kristus vykúpil svojou smrťou len hriechy ľudí žijúcich pred jeho „prvým príchodom“.

Adventizmus a jeho náboženská organizácia vznikli v tridsiatych rokoch 19. stor. medzi drobnou americkou buržoáziou, zruinovanou tlakom veľkokapitálu. Baptista William Miler (1782 — 1849) vydal knihu Svedectvo z Písma a histórie o druhom príchode Krista okolo r. 1843 a o jeho kraľovaní v priebehu tisícročia (1833). V nej ohlásil čas „druhého príchodu“ na 21. 3. 1843 — 21. 3. 1844. Keď sa prorokovaná udalosť neuskutočnila, niektorí Milerovi stúpenci posunuli čas „druhého príchodu“ na 22. 10. 1844. Keď sa ani tento termín neukázal správnym, adventisti prestali predpovedať presné termíny „príchodu“ a hlásajú, že veriaci má žiť v stave každodenného očakávania „konca sveta“.

Najpočetnejším adventistickým prúdom sú adventisti siedmeho dňa (vznikli r. 1863 — ústredie majú vo Washingtone); ich počet sa celkove odhaduje na 1,5 milióna. V snahe vyhnúť sa ďalším neúspechom v predpovedaní „konca sveta“ tvrdia, že r. 1844 Kristus prišiel, „avšak nie na zem, ale na nejaké veľmi posvätné miesto“ v „nebeskom chráme“, kde pred tvárou boha (ako sudcu) a satana (ako žalobcu) vystupuje v úlohe obhajcu-vykupiteľa spravodlivých. Adventisti siedmeho dňa svätia sobotu a v tento deň nepracujú (podľa toho prezývka: sobotisti). Na čele ich spoločenstiev — zborov stoja vyvolení presbyteri a ordinovaní kazatelia. Spoločenstvá tvoria „polia“, polia „únie“ a tieto zasa „divízie“. Adventisti siedmeho dňa zachovávajú mnohé črty baptistického kultu; baptistické obrady krstenia dospelých ponorením do vody (krst) a lámania chleba (prijímanie) u nich doplňuje vzájomné umývanie nôh, čo má symbolizovať ich kresťanskú pokoru a lásku k blížnemu. Kazatelia ich vedú k životu v ustavičnom očakávaní „konca sveta“ a k dištancovaniu sa od spoločnosti, vedy a kultúry. Adventizmus sa tak usiluje odvracať pracujúcich v kapitalistických krajinách od zápasu za revolučnú premenu spoločnosti a v socialistických krajinách od aktívnej angažovanosti na budovaní komunistickej spoločnosti.

< Späť na A