amalrikáni

amalrikáni — účastníci nábožensko-spoločenského heretického hnutia (kacírstvo), ktoré sa na začiatku 13. stor. rozšírilo v Paríži, ako aj v iných mestách severovýchodného Francúzska. Zakladateľ hnutia bol parížsky magister teológie Amalrich z Beny (zomrel okolo r. 1207). Vyznávali mystický panteizmus (všetko čo jestvuje, je boh). Aj samého človeka pokladali za božský prejav, a preto zavrhovali učenie o dedičnom hriechu. Tvrdili, že spasenie a „vzkriesenie“ je nový stav, dosiahnuteľný prostredníctvom lásky božej, ktorej sa dostane každému nasledovníkovi Amalrichovho „nového evanjelia“. Odmietali duchovenstvo, náboženské obrady a kult. Amalrichovi pripisovali myšlienky o historických obdobiach zodpovedajúcich trom osobám kresťanskej Trojice a očakávali príchod „sv. ducha“, ktorý nastolí „kráľovstvo božie na Zemi“. Hnutie bolo časťou revolučnej protifeudálnej opozície, ktorá sa — podľa Engelsa — tiahne celým stredovekom. „Prejavuje sa podľa podmienok doby raz ako mystika, inokedy ako zjavné kacírstvo, niekedy ako ozbrojené povstanie“. Učenie amalrikánov zakázala parížska synoda r. 1210; amalrikánov verejne popravovali a upaľovali. Napriek tomu sa hnutie ďalej šírilo. Na IV. lateránskom koncile (r. 1215) pápež Inocent III. učenie znovu zakázal.

< Späť na A